basneee

21. ledna 2011 v 19:45 |  Basničky

Sníva o mne



Viem, že je niekde tam,

A čaká na mna tak ako ja nanho,

Cíti to isté, čo teraz cítim ja,

Myslí, že nikdy nenadíde koniec samoty,

Túženia, prázdnoty, ktorá rastie s každou minútou.

Viem že je niekde tam a sníva o mne.


Sama



Nechcela som to pripustiť,

a klamať bolo pre mňa ľahšie,

byt usmievavá navonok,

skryť bolesť, ktorá vo mne plače.

Nie, nechcela som pripustiť,

ako mi srdce krváca.

Veľmi ho tužím utíšiť

a ozaj z duše usmiať sa.

Cítim sa taká zabudnutá,

zradená, taká opustená,

niet duše, čo by bola mojou

a nieto pre mňa odpustenia.

Nechcela som si pripustiť,

že sa mi asi nepodarí

narovnať krídla, moje šťastie

roztopilo sa sta sneh zjari.

Ťažké je zakryť, že svoj domov

nenachádzajú moje snenia,

a tak len ticho skláňam hlavu

a plačem celkom osamená.





Kľuč k môjmu srdcu



Keď spať som nemohla,

bola tma tmúca,

ticho si prenikol

do môjho srdca.

Sedím a premýšľam,

ako to môže byt,

musel si voľakde

o kľúčik zavadiť.

Viem, v našom priateľstve,

môže isť o mnoho,

no dvere odomknúť je tvojou úlohou.







Priepasť lásky



Upierala som pohľad k priepasti

vravela som si : "Maj sa na pozore!"

no temnota ma stále volala

i keď som veľmi chcela zostať hore.



Láska je pre jedného nerozum

a druhému zas život v šťastie zmení.

No teraz vôbec nešlo o lásku.

Nechcel som tie uplakane scény.



Predsa ma to však zvláštne lákalo,

prišla som bližšie ku okraju jamy,

neskúsila som ešte v živote

to miesto opradené tajomstvami.



Pristúpila som celkom ku kraju

a pozrela si zívajúcu priepasť.

Nevedela som čo ma čaká v nej

no túto šancu nemohla som prepásť.



Viedla som tichý život v ústraní

vravím si? "Ten risk stoji za to hádam."

Urobila som ešte jeden krok

a zacítila, ako prudko padám.



Skúšala som sa chytiť o skaly,

ľutujúc zrazu, čo som urobila,

no padala som, stále padala hlbšie

a hlbšie, bola to len chvíľa.



Hoci som celkom mäkko pristala

zacítila som drobné odreniny.

Vo veciach srdca sa však prihodí

takéto čosi určite aj iným.



No mysle zmocnila sa pochybnosť.

"Ako ten predtým, tiež ma iba sklame?"

No napokon cítila som objatie

a opustila pochybnosti plané.



Z celej sily ma k sebe privinul,

vyšli sme nahor ako jedna bytosť.

Tak do náručia lásky,

istoty strhla ma zvláštna príležitosť.



Povedzte



Aké je prežívať lásku?



Upokojí to

ako tá jemná hmla, čo sa

dotýka hrdla, ochladí plecia,

uvoľní napätie?



Alebo zovrie

ako päsť, ktorá zdrapí celú bytosť,

naše úsmevy i slzy,

zdravý rozum a všetky pocity?



Vzrušuje to

od špičiek nôh až hore k hrudi

a potom v hrdle, kde to oberá o dych,

až zostáva len kričať?



A má to zmiasť,

či prežívam to správne?

Má aj on také isté pocity?

Kam ma to láka?

Čo to v jeho očiach pôsobí vo mne toľký nepokoj?



Povedzte



Či každý úsmev, pohľad, letmé stretnutie

prináša prísľub opätovanej lásky?



Nie preto, že si to ozaj myslíme,

no preto, že si to musíme myslieť,

aby nám nezvädla nádej

na rozprávkový románik?



A každý rozhovor

v nás pretrváva celé dni,

a všetky obrysy,

jasné, no neskutočné,

sa vrátia denným snením?



Povedzte.



Pohltí našu myseľ

deň po dni,

kým všetko nestratí pôvodný jas,

keď nie je nablízku,

aby rozžiaril scénu?



Či každý hravý štuchanec

spôsobí, že sa vznášame

do výšky stojac na mieste?

Každé priateľské objatie

vyčarí na perách prihlúply úškrn?



Prečo sa mi tak zbytočne chvejú nohy

pri každom bezvýznamnom dotyku,

dokonca i keď kráča šesť metrov

od môjho "osobného priestoru"?



Povedzte.



Vždy mame pocit, že je to viac než buchnutie sa,

či hlúpe očarenie,

keď sa nám prihovára,

tak, ako v predstavách druh nasej duše,

a smeje sa na našich vtipoch?



"ked máme pocit, ze je to láska, nie je to láska"?

Povedzte.



Pretože čo o tom môžem vedieť?

Som iba decko, však?

A ľúbila som iba raz či dvakrát.
Prvý raz



Keď ohliadnem sa, pocítim,

že prvý raz sa mierou stane,

ku ktorej neskôr prirovnávam

spomienky čerstvo nazbierané.



Prvý bozk, schôdzka, telefonát,

dlaň v dlani, taká milá chvíľa,

prvý raz pocit zvláštnej lásky,

ktorú som sotva pochopila.



No keď to zvážim starostlivo

a to, čo bolo, v duši stmavne,

znova to skúsim po "prvý raz",

dúfam, že teraz celkom správne



Bozk



Tak rýchlo sa to odohralo,

a tentoraz to bolo o nás dvoch.

Vždy dúfala som, že to bude

rovnaké, ako píšu v románoch.



Nežné sa na man pozrel, potom

sa vlasov dotkli jeho dlane.

Mala som taký zvláštny pocit,

že záleží mu len na mne.



Tak pomaly sa potom sklonil,

môj pulz bol zrazu veľmi rýchly.

Hľadeli sme si zoči-voči,

do tvárí sme si zľahka dýchli.



Keď perami sa dotkol mojich,

mala som pocit - rozplyniem sa hneď.

Najmilšou vecou v mojom žití

bol jeho bozk, a zatriasol sa svet.





Ilúzia



Mala som pocit, že sa na mňa dívaš,

dokonca zízaš na mňa uprene.

Vieš, že si myslím, že más pekný pohľad,

a že si celkom milé stvorenie?

Či klame ma zrak, keď ta takto vidím,

sú v tvojich očiach iba sladké lži,

a zabávaš sa pritom na môj účet,

vidiac, že na tebe mi záleží?



Si iba v mojej mysli

ukrytá ilúzia?

Či pozeráš sa na mňa,

ako to robím a ja,

a zisťuješ, či prejavím

kúsoček záujmu

a občas kradmo pozriem za tebou?

Budeš sa každý deň len dívať

či prídeš, prehovoríš zopár slov?



Že nie som veľmi utiahnutá,

to na mne každý ľahko zbadá.

Ak mi je chalan sympatický,

kamoškám sa s tým zverím rada.

A vyľakať ta ozaj nechcem,

tvoj obraz mi však mysľou plynie

a jednoducho tužím vedieť

či sa ti páčim - áno, či nie?


















Niekto zvláštny



Je niekto zvláštny v mojom živote,

kto nevie že mám oňho záujem.

Rada by som to dala najavo,

no také čosi sotva riskujem.



Nechcem sa o to ani pokúsiť,

veď neviem, čo mi osud nachystá,

A ak by poznal moje pocity,

od hanby by som bola neistá.



Netušila som, že mi niekedy

záležať bude naozaj na dákom,

no badám čosi v jeho úsmeve,

čo oslní ma ako zázrakom.



Či páčim sa mu, ako vedieť mám?

Či pripadám mu fádna, nehodná?

Ukrývam zatiaľ svoje pocity

a nesiem si ich do ďalšieho dna.












So cťou



Ak mám byt tvojou priateľkou

a ničím iným nie,

so cťou sa zhostím úlohy

v každučkej hodine.

Ak si len tužíš vypočuť

slová, čo utešia,

ver mi, zo všetkých možnosti

budem ta najlepšia.

Ak mám byt tvojou priateľkou

a počuť tvoj plač tichý,

tak prijmem tuto úlohu

so cťou i dávkou pýchy.

Mocne ma k tebe pútajú

city, ty sotva vieš to,

ak ma v žití ľúbiť más,

musíš ísť svojou cestou.

Musíš si najprv premyslieť svoj krok,

vyznať sa v zmätku mnohých myšlienok,

no keď si všetko utriediš

a dospeješ v tom behu do cieľa,

pamätaj, že som od prvého dňa

ľúbila teba, svojho priateľa.




Zbohom



A už to nikto nezmení,

môj posledný deň tuná,

prsty sa chvejú, pred zrakom

sa rozpomienky vlnia.

Hoc dávam zbohom naším snom,

ty budeš so mnou denne.

Aj tebe v duši zostanú

naše dni pojašené?

I keď sa počas lúčenia

utápam v žiali mnohom,

nezavriem knihu, nepoviem:

"Toto je koniec, zbohom."

Veď po rozlúčkach zvítania

klenú sa ponad svety,

a hoci bolí odísť, ver,

priateľka zostane ti.


























List, ktorý nikdy neodošlem



List ktorý nikdy neodošlem

položil by ti otázku,

prečo si zlomil moje srdce

a vykašľal sa na lásku.



Keby som ti ho odoslala,

tak podotkol by,

že svoj údel si prerušil tak ľahkovážne

a domotal ho ako kúdeľ.



List, ktorý nikdy neodošlem,

by sa ta prosto opýtal,

prečo, keď si tak po mne tužil,

vyčiarkol si ma zo žitia.



A keby ti tak predsa prišiel,

zdvorilo vravel by môj list,

že ma aj teraz potrebuješ,

nesmie to takto ďalej isť.



List, ktorý nikdy neodošlem,

by trocha zvláštny podpis mal:

"Tvoja jediná pravá láska".

Vieš - tá ktorú si zanechal.




Všetko, čo nesmiem povedať



Keď pozerám ti do oči,

musím sa držať mnohých slov.



Asi by si ma odmietol,

otriasol mojou hrdosťou.



A láska vo mne narastá,

no musí zostať tajným snom.



Nedozvieš sa, čo ukrývam

za svojim plachým úsmevom.



Držala by som tvoju ruku

po celý život odovzdane.



No tebe som len ľahostajná

a nedotkneš sa mojej dlane.



Zakaždým, keď ta zahliadnem,

opájaš sa jej prítomnosťou.



Vždy novú bolesť pocítim,

bodnutie, ako dýkou ostrou.



A tak len snívam o nás dvoch -

a aké by to mohlo byt.



A žijem lásku, o ktorú

sa s tebou nesmiem podeliť.




Maľovanie lásky



Namaľujem svoj pocit v modrom tóne neba

a potom svoju dušu celkom blízko teba,

aj pery načrtnem ti v jemnom sfarbení,

tvar tvojich úst tak presne s mojím zladený

tu vôkol môjho pása tvoje ramená,

a zotriem pochybnosti, chmúrne znamenia,

dážď namaľujem, ako zľahka, potroške

na tvoje ruky padá, lipne k pokožke,

dlaň vyčarím, čo úzkosť z tváre zotrie ti,

pokojný pohľad, čo ti ide v ústrety,

a siluety zo svetla a tmy

v objatí pevnom, áno, sme to my,

namaľujem aj slnko, nech ti hreje srdce,

nech sme tu dnes i zajtra a vždy nabudúce,

aj hviezdy namaľujem, nebo večerné,

svit, čo sa v tvojich očiach jagá nádherne,

a ľahkým štetcom stvorím jemné čiary,

zachytia pôvab, daný tvojej tvári,

i svoju ruku, skrytú v tvojej dlani,

bozk, ktorý chvíľu pominúť sa bráni,

nakreslím roky a ich rýchly spád,

toľko sa učiť, toľko vyskúšať,

a všetky svoje nežné pocity,

nech si tam ako živý, celý ty,

vyčarím všetko takým jemným štetcom,

nech si mi blízko a nech ja tvoj svet som,

prstenec, v ktorom naše žitie plynie,

a prísľub, že sa nerozlúčime,

lásku, čo chvíľa sotva zvážiť vie,

oddanú vernosť, kým sme nažive.






























































































Falošná láska



Bol si tam v deň, keď hudba dohrala?

Keď som sa v plači chvela zúfala?

Povzbudil si ma aspoň slovíčkom,

keď bolo mi tak zima?



Chcel si ma chrániť svoji náručím

pred zlobou sveta a pre všetkým zlým?

Či si mi dlaňou vlasy prehrnul

a šarmom získal si ma?



Či zraniteľnú si ma uvidel

a jedným tancom získal, čo si chcel?

Rozhodol si sa vkročiť do srdca,

čo bolo plné bôľu.



A ja som s tebou ako hlupaňa

pri tanci spievala až do rána,

a veriac, že sa v tebe nemýlim,

hrala som trápnu úlohu.



A dnes je môj svet ako zakliaty.

Nazdala som sa hlúpo - ja a ty

môžme ľúbiť jeden druhého,

klamala som sa s nami.



Dobre viem - tá láska bola nepravá,

boli ma srdce, ktoré prehráva,

ktovie, či sa mi vôbec zahojí,

len útek zostáva mi.



Pred tým čo bude, bolo utekám

poľami, lesmi, rýchlo, ktoviekam

v mesačnom svetle, čo tvár plačúcu

osvetľuje mi cestou.



Vzývala som ťa, zostaň, zostaň len,

kiež zadržím ta ešte aspoň deň,

no ty sa rýchlo chystáš opustiť

mňa i to smutné miesto.



Klamala som sa v šere nášho sna,

že láska nie je pieseň žalostná,

no o chvíľu, už vidím, bude preč,

nijaké nabudúce.



Aj usmejem sa, smutným nárekom

sa poddám, až keď budeš ďaleko,

keď ty si silný, budem takou tiež,

hoci mi puká srdce.



A sama budem svetom putovať

ja, kamenná a chladná ako ľad,

kým niekde stretnem lásku ozajstnú.

Už nemám čoho báť sa.



Keď našu lásku dávno zhltne čas

a rozprestrú sa diaľky medzi nás,

keď budem bdieť s do tmy pozerať,

v duchu ťa uzriem zasa.



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama